|
Herpesviróza
Problematika chorôb holubov je stále veľmi častým nepriateľom chovateľov holubov. Pokiaľ v minulosti chovatelia v podstate sa ani nestretávali s chorobami holubov, v súčasnosti je situácia iná a je potrebné sa na ?u pripraviť. K najzakarnejším už takmer dvadsať rokov patrí infekčná herpespesviróza holubov. Ochorenie je charakteristické ako onemocnenie dýchacích ciest a tráviaceho aparátu holubov so skrytým alebo viditeľným priebehom. Hlavné nebezpečenstvo je v oslabení imunitného systému spôsobených herpesvírusmy, ktoré spôsobujú celý komplex ochorení dýchacích ciest a spoločne s pridruženým napadnutím ďalšími vírusmi, chlamydiamy a rôznymi baktériami.
K prenosu ochorenia dochádza priamym kontaktom s infikovanými jedincami, ale aj pri ich preprave na preteky, samých pretekov a výstavách. Uplatneniu vírusu pomáha veľmi významne stresový faktor, ktorým je preprava v málo vetraných a predimenzovaných košoch, prehriatie, nadmerná prašnosť a vyčerpanie z pretekov. Dospelé holuby sú v napadnutých chovoch skrytými nosičmi ochorenia a vírus nepravidelne vylučujú. Zvýšené vylučovanie vírusu je s vonkajším oteplením. V praxi dochádza k tomu, že mladé holuby už v priebehu kŕmenia holubou kašou dostávajú do organizmu vírus a pri tom sú vybavené materskými protilátkami.
Pri klasickom priebehu ochorenia sa vírus usídli v horných dýchacích cestách a súčasne aj v tráviacom aparáte. K náchylnosti a k šíreniu ochorenia dochádza pri oslabení imunity jedincov. Onemocnenie má pri náhlom priebehu príznaky prechladnutia a zápalu spojiviek, pri celkovej malátnosti a nervovými príznakmi. Holuby posedávajú a neprejavujú zvyčajnú vitalitu, sú depresívne a prejavuje sa aj neschopnosť lietať. K ďalším príznakom patria prejavy kýchania, oškrabávanie si zobáku v snahe zbaviť sa sekrétu, ktorý sa počas trvania choroby tvorí vo zvýšenej miere, prerušované dýchanie, nosné otvory sú upchaté hlienom, čo spôsobuje, že chorí jedinci dýchajú otvoreným zobákom. Pozorovateľný je aj zápal spojiviek, okolie očí je vlhké, ale postupne sa mení i vytekajúci sekrét.
Pri pozvoľnom priebehu sa zisťuje zápal dutín doprevádzaný sťaženým dýchaním a celým súborom ochorení, ktoré sú spôsobené oslabením organizmu holuba herpesvírusom, trichomodiniázou, mykoplazmózou a ďalšími bakteriálnymi ochoreniami.
Ťažký priebeh sa pozoruje pri skrytej forme v premorených chovoch a to u už iba u mladých jedincov približne do 6 mesiacov veku. Pri nich dochádza k pozvoľnému oslabnutiu, častým prechladnutiam, nápadná je zelená hnačka, ktorá sa objaví obyčajne až pred úhynom. Počas sezóny môže uhynúť postupne väčšina mladých holubov. Preventívne je vhodné oddelený odchov mladých holubov pri prísnom dodržiavaní hygienických zásad, podávanie veľmi kvalitnej potravy (najlepšie kŕmna zmes pre holuby s obsahom bioplexov a oligosacharidmi mannánov) a zabezpečiť dobré vetranie v holubníku.
Pretože ide o vírusové ochorenie, nie je ho možné liečiť antibiotikami. Podávanie antibiotík potlačí bakteriálnu infekciu, ale má väčšinou dočasný úspech, na vírus nepôsobia a po krátkej dobe dochádza k opätovnému prepuknutiu ochorenia. Po liečbe antibiotikami je vhodné podávať po dobu jedného týžd?a preparáty zabezpečujúce črevnú mikroflóru ( Propoul, Avibion ).
Najúčinnejšou a často jedinou cestou ochrany proti herpesviróze holubov je vakcinácia. Vakcína aktívne podporuje tvorbu protilátok proti tomuto ochoreniu a redukuje vylučovanie vírusu. Nie je síce schopná zabrániť rozšíreniu vírusu, môže sa však kedykoľvek v priebehu roka podať a takto zabezpečiť vytvorenie protilátok u všetkých kategóriách holubov. Tieto protilátky bránia rozvinutiu sa klinických príznakov herpesvirózy, ktorá u dospelých jedincov môže byť už vo veľmi pokročilom štádiu. V chovoch, v ktorých je vírus rozšírený, sa vďaka očkovaniu darí v priebehu dvoch rokov dosiahnuť úrove? protilátok pod nebezpečnú mieru a oslabiť vírus, tak že už nedochádza k závažným prejavom tohto ochorenia.
Na trhu sú bivalentné vakcíny ( Colinak NH, Pharmavac columbi 2 ), ktoré zaisťujú ochranu holubov nie len proti herpesviróze, ale súčasne i proti ďalšiemu nebezpečnému ochoreniu - paramyxoviróze. Bivalentné vakcíny sa aplikujú injekčne v dávke 0,3 ml/holuba. Holuby prvýkrát sa vakcínujú vo veku 4-6 týžd?ov, v problematických chovoch sa doporučuje revákcinácia o ďalšie 4-6 týždne. V bezproblémových chovoch je vhodné vakcínovať po ukončení chovnej sezóny. Tieto vakcíny majú výhodu v tom, že je možnosť ich uchovať v chladničke a vždy použiť iba také množstvo, ktoré chovateľ potrebuje.
Vakcinácia, preventívne podávanie probiotík, optimálna výživa ( s doplnkom vitamínov najmä A, C, E a B-komlexu ) a zoohygiena vytvárajú pre chovateľov predpoklady, aby vytvorili v chove všetky predpoklad, aby vírus sa v ich chovoch nevyskytoval.
Herpesviróza je vírusové ochorenie dýchacieho a tráviaceho aparátu zúčatňujúce sa na ochorení známeho ako infekčná nádcha ktoré okrem herpesvírusu spôsobujú aj mykoplazmy, chlamýdie a paramyxovírusy. Prenos ochorenia je priamym kontaktom. Inkubačná doba je 1-3 dní. Prejavuje sa kýchaním, hnačkou, zápalom očí, výtokom z nosa, slabosťou. Liečbe sa nevykonáva. Na očkovanie sa používajú už spomenuté vakcíny Collinak NH a Pharmavac columbi 2, ktoré okrem paramyxovirózy slúžia aj na očkovanie proti herpesviróze.
|
