Vážený priatelia,chcel by som sa s Vami podeliť o dojmi z návštev chovateľov z týchto krajín.
Za posledných pätnásť rokov som videl vela významných výstav v západnej Európe a jednu z najkrajších som videl v roku 2005 vo Švajèiarskom Berne. V tomto roku oslavovali 50-te výroèie založenia Švajèiarskeho zväzu chovate¾ov, preto aj príprava a priebeh sa konal v znamení týchto osláv. Bol som prítomný pri otváracom ceremoniáli a Švajèiarska precíznos bola vidie na každom kroku. Túto krajinu musím prizna poznám lepšie ako Slovensko, lebo som tam chodil služobne dvadsa rokov každý druhý týždeò a poznám tam každý kameò pri ceste.
Druhý decembrový týždeò som vyrazil s pä rokov starým katalógom smer Švajèiarsko, že tento krát navštívim koneène nejakých ,,texanárov", lebo inokedy na to akosi stále nebol èas a zo Švajèiarska som kupoval len mondénny od špièkového chovate¾a a posudzovate¾a Gerarda Monota. No v tejto krajine toho èo sa týka texanov nie je ve¾a èo pozera, lebo dlhodobo výstavujú len dvaja chovatelia. Je to pani Rolli Ester a pán Aeby Fric. Z katalógu už spomínanej výstavy som mal adresy týchto chovate¾ov, ale telefónne èísla nie, tak som išiel tak povediac naslepo. Výhoda bola aspoò v tom ,že obidvaja sú z jedného mesta. Prišiel som najprv k pani Ester a keï som zazvonil najprv nedôverèivo pozerali na mòa èo je to za teroristu ale po predstavení a podaní vizitky z nich bolo cíti príjemné prekvapenie a povedali, že ma poznajú z našej internetovej stránky, ktorú si èasto pozerajú. Požiadal som ich èi by nemali na mòa èas a chcel by som vidie ich texany. Pani Rolli Ester povedala, že akurát o pol hodiny majú chovate¾ské stretnutie, tak nemajú ve¾a èasu. Zodvihla telefón zavolala Aeby Fricovi èi môže prís na ich holubník a prehodi pár slov. Išli sme asi pä km kde majú texany. Videl som texany pani Ester a hovorili sme o založení nášho klubu našej stránky na internete a ve¾mi obdivovali èo sme za rok rozbehli, lebo im sa to zatia¾ nepodarilo. Fandia nám lebo nás je už tridsa a oni sú v celom Švajèiarsku len štyria. Texany ktoré som videl sú ve¾mi podobné francúzskym ale v kvalite trocha slabšie. Na holubníku boli svetlé farby a mali tam asi pätnás párov. Chcel som spravi pár fotiek ale bolo tam slabé svetlo tak som to nechal tak. Švajèiarsky chovatelia boli ku mne ve¾mi príjemný, len škoda, že nebolo viac èasu. Radi by mali tiež svoj klub ale nemajú dostatok èlenov, lebo viacerí chovajú texany len na mäso. Hovoril som im, že zajtra idem do Talianska na návštevu Claudia Bonzánniho. Poznajú aj jeho aj ostatných predstavite¾ov klubov a boli radi, že sme sa spoznali.
Moja cesta pokraèovala cez Ženevu, kde som obdivoval vianoènú výzdobu na luxusných hoteloch pri ženevskom jazere, kde aj stromy svietili na èerveno. Vošiel som do Francúzska a v noci cez tunel pod horou Mont Blank do zasnežených Talianskych Alp.V tomto tunely sa pred pár rokmi stalo ve¾ká havária, zomrelo tam ve¾a ¾udí a zhorelo asi sto aut, preto v òom platia prísne bezpeènostné predpisy.(nesmiete ís pomalšie ako 50km/h a rýchlejšie ako 70km/h, rozostupi vozidiel 150m,v noci len v jednom smere, kamióny každú tretiu štvr hodinu, skrátka ,,vymakané") Keï som prišiel do Talianska tak ráno som sa snažil dovola Bonzánnimu ale stále sa mi to nedarilo ani poobede. Dorazil som tam až na veèer okolo 18-tej.Pani manželka otvorila a keï som sa predstavil hovorila, že aj ona sa mu snažila dovola a že to neberie. Nechal som tam vizitku a dohodli sme sa, že prídem zajtra. Asi o hodinu ako som odišiel mi volal Claudio Bonzánni, že už je doma a zdržal sa lebo mal malú autonehodu. Povedal mi ,že on chová holuby asi 50 km od domu. Dohodli sme sa, že nech mi pošle sms-kou adresu kde má holuby a zajtra sa tam stretneme. Na druhý deò som dal do navigácie adresu ktorú mi poslal a vyrazil som. Páni poviem Vám, že nepoznal som zatia¾ chovate¾a, ktorý by chodil každý deò za holubmi 50 km, takže každý deò robí sto km aby nakàmil holuby!!! Claudio chová holuby na svojej víkendovej chate v neuverite¾ne krásnych horách vysoko nad obrovským jazerom skrátka ,,raj na zemi" úžasný výh¾ad dokázal by som tam strávi týždeò dovolenky. Toto zažíva Claudio každý deò z jednej strany pekné holuby a z druhej panoráma pre ,,bohohov". Nevedel to nájs ani navigaèný prístroj a musel som sa pýta, koho som stretol. Koneène sme sa stretli a povedal som mu z úsmevom, že už ïalej tie texany chova nemôže. Claudia Bonzánniho som poznal už dávnejšie z rôznych výstav ako EV Praha, EV Lipsko, Limoges Francúzsko a pod.V Prahe a Lipsku som kúpil od neho prvé texan a tam sme sa zoznámili. Hovorili sme spolu po nemecky(v mojom prípade slabšou nemèinou), ale on ovláda perfektne anglicky a poèas mojej návštevy mu zazvonil telefón a super hovoril po telefóne aj Francúzsky. Lebo v tom èase sa konala vo francúzskom Chambery výstava texanov a z Talianska tam poslal holuby aj on a pýtali sa kedy príde na výstavu. Povedal, že príde zajtra, lebo sa chcel stretnú so mnou. Keby som o tejto výstave vedel skôr, tak by som tam išiel pozrie, lebo pri ceste zo Švajèiarska to bolo zabehnutie asi 150km takže som mohol by aj tam. U Claudia som vystihol krásne poèasie ,tak sme mohli vonku debatova skoro tri hodiny. Bonzánni je ve¾mi príjemný veselý starší pán (skrátka Talian).Texany chová od nepamäti a je ich ve¾ký propagátor na všetkých významných výstavách po celej Európe.Poèas rozhovoru som ho trochu spucoval, že preèo Taliani neposlali texany aj k nám na EV Nitra. Hovoril, že posielali texany o týždeò neskôr do Nemecka, kde sa konalo stretnutie a výstava z ktorého vzišla iniciatíva o èiastoènú úpravu Amerického štandardu a bola poslaná do Ameriky na schválenie(podrobnejšie informácie som publikoval v èasopise a celé znenie nájdete aj na našej stránke). Taliani sú úspešní a medzinárodne uznávaný chovatelia texanov o èom svedèí fakt, že asi pred pätnástimi rokmi sa odtia¾ do celej Európy zaèali rozširova texany èiernej farby a tým nastal ve¾ký prelom vo farebných mutáciách a farebnom rozlišovaní texanov na tzv.,,svetlé a tmavé". Claudio má tiež na holubníku väèšinou èierne holubice a fàkané holuby. Je zástancom názoru, že texan ako mäsové plemeno by mal ma väèšiu hmotnos ako uvádza Americký štandard prioritne je pre neho dôležitá mohutná hruï širší postoj a postavovo èo najkratšie. Pri š¾achtení používa na zjemnenie postavy aj francúzske holuby ale vadí mu u nich tvar hlavy a užšíe postoje. Momentálne sa na holubníku nachádza len pätnás párov, lebo Claudio je aj milovníkom plemena Gigant, tých má dvadsa párov a na spestrenie nájdete aj ve¾mi ,,zlaté" holúbky Triganino (talianska modenka) ale aj párik pomoranských husí. Poèas chovnej sezóny sú páry v samostatných boxoch o rozmeroch 100x100cm,kde každý pár má samostatné hniezdenie a kàmenie. Spoloène sú chované len výletky, chovné jedince len v zime. Chovné priestory boli poèas mojej návštevy dôkladne vyèistené a holuby majú možnos vo¾ného pohybu po celom zatrávnenom pozemku. Pri rozhovore s Claudiom Bonzannim a šálke talianskej kávy by sa dalo diskutova do veèera. Pítal som sa èi existuje nejaká stránka na internete, kde by bolo možné vidie informácie a fotky z talianskych chovov, ale Claudio hovoril, že v tomto by sa mohli zasa uèi oni od nás, lebo takú stránku ako máme my oni nemajú. Keïže ma èakala dlhá cesta domov (960km), tak sme sa s Claudiom rozlúèili, poïakoval som za jeho èas, ktorý mi venoval aj napriek ceste do Francúzska a dohodli sme sa, že sa môžeme vidie na nasledujúcej EV ktorá sa bude kona v Lipsku.
Z Talianska som si odniesol ve¾a poznatkov a samozrejme aj pekné texany. V mojom holubníku pribudli dva fàkané holuby a tri èierne holubièky. Páni odporúèal by som každému, aby sa snažil pokia¾ je to len trocha možné, aby využil každú možnos návštevy skúsených chovate¾ov. Lebo to je najlepšia škola do budúcnosti

Miroslav Dobiš.